Veľké Solisko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľké Solisko
vrch
Veľké Solisko
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obec Štrba
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Biely Váh, Poprad
Nadmorská výška 2 412,5 m n. m.
Súradnice 49°09′46″S 20°01′55″V / 49,1627°S 20,032°V / 49.1627; 20.032
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Karol Englisch, Pavol Spitzkopf
 - dátum 19. júla 1903
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Veľké Solisko
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Veľké Solisko[1] (2 412,5 m n. m.[2]; poľ. Wielkie Solisko, nem. Grosser Solisko, maď. Nagy Szoliszkó) je vrch v Tatrách na Slovensku. Leží v Soliskovom hrebeni nad Štrbským Plesom, približne 20 km západne od Popradu.[3]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sa názov Veľkého Soliska vzťahoval aj na Prostredné Solisko, ktoré bolo pokladané za jeho vedľajší vrchol.[4]

Iná verzia predpokladá, že pravdepodobnejším základom sa javí staré nemecké sloveso slitan, salitan, salitjen, salen – ťažiť. Práve z tohto slovesa mohol vzniknúť pre baníkov, ktorí v tejto oblasti dolovali rudy, zrozumiteľný názov Salenberg – hora, v ktorej sa ťaží. Podľa tejto teórie, neskôr, keď sa prestalo v tejto oblasti baníčiť, posunula sa do tvaru Salzenberg, ktorý bol preložený do slovenčiny v podobe Solisko.[5]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území obce Štrba[7][pozn 1]. Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádza aj Tatranská Štrba a Štrba, juhozápadne Važec, západne Podbanské, juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka, východne Starý Smokovec a severozápadne poľské mesto Zakopané.[8][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Furkotská dolina a Mlynická dolina.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Veľké Solisko je najvyšší vrchol Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha južným smerom z Furkotského štítu (2 404 m n. m.) v krivánskej rázsoche, vedúcej z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na juhozápad na dominantný Kriváň (2 495 m n. m.).[2] Je fakticky prvý významnejší samostatný štít v Soliskovom hrebeni od Bystrého sedla, medzi Predným soliskovým zárezom (Prednou soliskovou kopou) a Soliskovou lávkou (Prostredným Soliskom). Vlastný vrchol tvorí dvojmetrový skalný blok v podobe hríba.[4] Zrázy štítu spadajú do Mlynickej doliny a Furkotskej doliny, ktorými zo štítu odteká prebytočná voda. Západným smerom leží Vyšné a Nižné Wahlenbergovo pleso, ktorými voda prúdi Furkotským potokom do Bieleho Váhu. Severozápadne leží Capie pleso a východne Nižné Kozie pleso, cez ktoré odteká voda z východných svahov potokom Mlynica v povodí rieky Poprad.[2]

Západným smerom sa nachádza Ostrá veža (2 129 m n. m.), Jamská kopa (2 079 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Krátka (2 375 m n. m.), Ostrá (2 350 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), severným Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Bystrou lávkou oddelený Furkotský štít (2 404 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Štrbský štít (2 381 m n. m.) a Kôprovský štít (2 363 m n. m.), východným Hlinská veža (2 340 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Kôpky (2 354 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.) a Malá Bašta (2 288 m n. m.) a južným Patria (2 203 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.) a Sedielková kopa (2 062 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no severne prechádza Bystrou lávkou značený chodník z Mlynickej do Furkotskej doliny.[3]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky neprístupný skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Kozie chrbty, Nízke Tatry, Veľká Fatra a časť Oravských Beskýd.[9]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník. Výstup naň je možný len s horským vodcom. Blízkym sedlom však vedie žlto značený chodník Mlynická dolina – Furkotská dolina.[3]

Prvovýstup[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý na vrchole bol Karol Englisch s vodcom Pavlom Spitzkopfom st. 19. júla 1903. Vystúpili z Furkotskej doliny. Vtedy Englisch pomenoval Veľké Solisko podľa neznámej osoby Anniným štítom: Annaspitze, Annacsúcs, Annaturm, Annatorony. V zime dňa 12. januára 1912 na vrchole boli prví Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy.[4]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ V dokumente Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel vydanom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR sa uvádza katastrálne územie Štrbské Pleso v rámci mesta Vysoké Tatry[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b c d e ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. ↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
  6. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  7. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.
  9. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľké_Solisko&oldid=7824260“